Sk
En
Pl

Čo je to artróza?

Artróza patrí do skupiny reumatických ochorení. Označenie tohto ochorenia pochádza od F. von Millera (1913), ktorý bol ovplyvnený zmenami štruktúry viditeľnými v anatomickom preparáte chrupavky. Oproti zápalovému kĺbovému reumatizmu (artritída) u artrózy ide o proces chronického úbytku alebo odbúravania kĺbových chrupaviek a ich skostnatenie. Chronicky znamená, že zostáva trvale a nemôže byť liečiteľná, ale napriek tomu môže byť ošetrovaná. Príčiny sú veľmi početné a často veľmi rozdielne. Všeobecne hovoríme o prejavoch opotrebovania kĺbov. Najskôr je postihnutá iba chrupavka kĺbu. Postupne sú ale vťahované do spoluúčasti všetky štruktúry vo výstavbe a funkcii kĺbu, kĺbový maz aj vnútorný plášť kĺbu, ako aj puzdro obklopujúce kĺb, ďalej väzy a svalstvo.

V zásade môže byť postihnutý ktorýkoľvek kĺb. Zvlášť náchylné sú však kĺby, ktoré nesú najväčšie zaťaženie, ako sú kolenné kĺby, kde hovoríme o Gonartróze, bedrové kĺby (Koxartróza), chrbtice a bedrových stavcov (Spondylartróza), menej už kĺby palca na ruke (Risartróza). Táto choroba je samozrejme známa aj u krčných stavcov, ramenného, lakťového a pätového kĺbu a kĺbov prstov.

Zdravé kĺby – základný bod pohyblivosti

Behať, tancovať, chodiť, uchopiť – deň za dňom sa pohybujeme nespočetnekrát. Možné to je výhradne pohyblivými spojovacími členmi medzi kosťami - kĺbmi. Kĺby sú spojovacími článkami medzi kosťami a umožňujú tak telesný pohyb. Zvonka sú kĺby obklopené pevným puzdrom z väziva, tzv. kĺbovým puzdrom. Pomocou väzov a šliach sú kĺby integrované do pohybového systému. Vnútri kĺbov sa nachádzajú hlavice kostí potiahnuté niečo medzi tri až päť mm silnou elastickou vrstvou chrupavky. Táto slúži ako ochraňujúca vypchávka pre kosti ležiace medzi ňou - chrupavka vyrovnáva tvrdé spoje a neočakávané pohyby. Zdravá chrupavka rozdeľuje zaťaženie na plochy kĺbov, tlmí a pruží.

Kĺbová chrupavka sa skladá z matrixu (substancie medzi bunkami), do ktorej je vložená trojdimenzionálna mriežka z kolagénneho vlákna. Medzitým ležia chondrocyty, ktoré produkujú bielkovinu (proteín) pre kolagénne vlákna (osnova bielkoviny) a stavebné látky pre základnú substanciu. Matrix sa skladá z veľmi veľkých molekúl, tzv. proteoglykanov (spojenie sacharid-bielkovina), ktoré môžu vo veľkom množstve viazať vodu a tak sa starať o elasticitu a tlmenie nárazov. Okrem toho matrix obsahuje glykosaminglykány, ku ktorým patrí okrem iného tiež kyselina hyalurónová a chondroitinsulfát obsiahnutý v kĺbovom maze.

schema chrupavky

Väzivové kĺbové puzdro je zvnútra vystlané špeciálnym povlakom zvaným synovia. Tento vnútorný obal poskytuje živiny chrupavke a produkuje „kĺbové mazivo“, synoviálnu tekutinu. Kĺbové mazivo je číra bezfarebná mazľavá tekutina tvorená z častí krvi a z najväčšej časti z kyseliny hyalurónovej, ktorá je viac než len “mazivo kĺbov”. Táto jej poskytuje vysokú viskozitu a zlepšuje tak schopnosť kĺzavosti.

Zdravý kĺb „sa maže sám“.

Tento priebeh si môžete predstaviť nasledujúcim spôsobom: - Pri odľahčení sa kĺbová chrupavka nasáva ako nejaká špongia kĺbovou tekutinou. Pri zaťažení je táto tekutina zasa vytlačovaná späť. Je vytlačená najviac práve tam, kde je zaťaženie najvyššie. Pritom tekutina oddeľuje navzájom od seba časti kĺbu a vzniká sklzný film. Týmto „premazávaním“ má kĺb päťkrát lepšiu schopnosť kĺzavosti než ľad. Meniace sa zaťaženie a odľahčenie kĺbu je týmto zároveň podkladom pre zásobovanie chrupavky. Pretože keď sa chrupavka plne nasaje kĺbovou tekutinou, dostávajú sa tiež dôležité živné roztoky do hmoty chrupavky. Preto je pohyb tak dôležitý.

Ako vzniká artróza?

Pri artróze dochádza najskôr k poškodeniu kĺbovej chrupavky a následnému uvoľneniu chemických látok, ktoré toto poškodenie ďalej prehlbujú. Po určitej dobe sú postupne vťahované všetky štruktúry podieľajúce sa na výstavbe kĺbu - synoviálna tekutina, vnútorná blana kĺbu, ako aj uzatvárajúce puzdro, väzivo a svalstvo. V chrupavke postupne vznikajú trhliny, chrupavka sa stenčuje a stráca sa z nej voda, čím sa zhoršuje jej pružnosť. Typickým znakom artrózy je vznik tzv. osteofytov, čo sú najskôr chrupavkovité a neskôr skostnatené výrastky, ktoré vyrastajú predovšetkým zvnútra kĺbu v tesnej blízkosti úponu kĺbového puzdra. Tieto výrastky zvyšujú tlak na kĺbové puzdro a zhoršujú bolestivosť. Mení sa i kvalita kosti priliehajúcej ku kĺbovým plochám, hlavne v zmysle zhoršenia pružnosti.

schema klbu

Pretože pokročilé artrotické zmeny kĺbu sú spojené so silnými až neznesiteľnými bolesťami, snaží sa postihnutá osoba pohybovať čo najmenej. Tým sa však produkuje ešte menej kĺbového maziva, chrupavka je ešte horšie zásobovaná potrebnými živinami, svalová hmota atrofuje, kĺb tuhne v priebehu času stále viac a viac a človek sa stáva menej a menej pohyblivým. Nedostatok mobility s týmto ochorením spojený znamená enormné zníženie kvality života a samostatnosti a to predovšetkým pre staršie osoby.

Typické druhy bolestí

  • Bolesť pri zaťažení alebo únave - na základe pokračujúceho poškodzovania chrupavkovitej vrstvy sa pokúša telo odbúravať bunečné a tkanivové zvyšky, pri čom sa uvoľňujú bielkoviny. Tieto uvoľňované látky dodatočne napádajú už predtým poškodenú chrupavku a tým vzniká zápalová reakcia v kĺbe.
  • Pokojová bolesť - zápalovými procesmi, ktoré prebiehajú v kĺbe, dochádza ku vzniku bolestí v pokojovom stave, tzv. stuhnutosť - pri zotrvaní v jednej polohe, ktorá obvykle nebýva dlhšia než 30 minút. Tu sa hovorí o aktivovanej artróze.
  • Rozbiehajúca sa bolesť - pokiaľ nie je kĺb dostatočne premazávaný a kĺbová chrupavka je už rozsiahle odbúravaná, trú sa povrchy kostí o seba. Tento priebeh spôsobuje bolesti dovtedy, pokiaľ ďalším pohybom nie je do kĺbovej štrbiny dostatočne transportovaný kĺbový maz. Postihnutý človek strnulejšie vstáva z lôžka a až po určitom čase bolesti „rozchodí“.

Rizikové faktory vzniku

K príčinám vzniku artrózy sa radí okrem procesu starnutia (v odbornej literatúre sa uvádza, že vo veku štyridsiatich rokov sa tvorba kyseliny hyalurónovej v chondrocytoch zníži až o polovicu a v šesťdesiatke je to iba desať percent tvorby mladého, zdravého jedinca), tiež preťaženie kĺbov jednostrannou telesnou námahou a športom, špatné postavenie kostí po úrazoch či operáciách, chybné postavenie kĺbov od narodenia (nohy do X alebo do O), chybná pohyblivosť, genetické či hormonálne faktory, hormonálne poruchy a poruchy metabolizmu, nesprávna a nevyvážená výživa, náchylnejšie ženské pohlavie apod.

V minulosti sa na artrózu pozeralo len ako na chorobu staroby. Dnes sa už vie, že nemá svoje príčiny výhradne vo veku. Síce postupujúci vek má často vinu na vytvorení artrózy, ale aj mladý človek môže artrózou ochorieť. Takmer polovica všetkých ľudí po 50. roku veku žijúcich v priemyslových krajinách má kĺby postihnuté artrotickými zmenami. Rovnako i psychické vypätie, stres a depresia môžu viesť k zmenám kĺbového maziva.

K veľkému rizikovému faktoru patrí predovšetkým nadváha, kedy enormné preťaženie kĺbu a napokon predovšetkým nedostatok pohybu môže spôsobiť poruchy látkovej výmeny v kĺboch a tým prispieť k vzniku artrózy.

Aby sme sa vyhli a ovplyvnili všetky možné rizikové faktory vzniku tejto choroby, je veľmi dôležité zaistiť pohybovému aparátu náležitú starostlivosť a potrebnú výživu.