Sk
En
Pl

Čo je to artróza?

Artróza patrí do skupiny reumatických ochorení. Označenie tohto ochorenia pochádza od F. von Millera (1913), ktorý bol ovplyvnený zmenami štruktúry viditeľnými v anatomickom preparáte chrupavky. Oproti zápalovému kĺbovému reumatizmu (artritída) u artrózy ide o proces úbytku alebo odbúravania kĺbových chrupaviek a ich skostnatenie. Príčiny sú veľmi početné a často veľmi rozdielne.

Všeobecne hovoríme o prejavoch opotrebovania kĺbov. Najskôr je postihnutá iba chrupavka kĺbu. Postupne sú ale vťahované do spoluúčasti všetky štruktúry vo výstavbe a funkcii kĺbu, kĺbový maz i vnútorný plášť kĺbu, ako i puzdro obklopujúce kĺb, ďalej väzy a svalstvo.

V zásade môže byť postihnutý ktorýkoľvek kĺb, či už končatín alebo chrbtice, kedy majiteľ či ošetrovateľ psa zaznamenáva negatívne dopady tohto ochorenia na kvalitu života psa a jeho pracovnú využiteľnosť. Ochorenie sa prejavuje zhoršenou pohyblivosťou, najmä sťaženým vstávaním, v pokročilom štádiu ochorenia sa pes menej a nerád pohybuje a ak áno, tak len veľmi ťažko. Jeho pohyb je spojený s výraznou bolestivosťou, krívaním a často i opuchmi. V prípade postihnutia artrózou je dôležité rozlíšiť artrózu primárnu a sekundárnu.

Primárna artróza vzniká ako opotrebenie kĺbovej chrupavky a periartikulárnych tkanív vekom, resp. silnou pohybovou aktivitou, spravidla postihuje viacej kĺbov naraz a je viac menej rovnomerná. Naproti tomu sekundárna artróza je následkom nejakého ochorenia alebo poranenia kĺbu – typicky je možné spomenúť rastové chyby – dysplázia (deformácia) bedrového kĺbu, dysplázia lakťového kĺbu, osteochondróza, vykĺbenie pately (jabĺčka).

Rovnako tak vzniká sekundárna artróza pri traumatických ochoreniach – ruptúra predného krížneho kolenného väzu, vnútrokĺbové zlomeniny. U sekundárnej artrózy je nevyhnutná snaha o riešenie vyvolávajúceho faktora, spravidla chirurgickým zákrokom, podávanie chondroprotektív je potom vhodným pooperačným doplnkom. U artrózy primárnej je táto liečba jedným z pilierov prístupu k artrotickému pacientovi.

Táto choroba postihuje predovšetkým psy veľkých a obrovitých plemien, nevyhýba sa však ani menším plemenám psov. Neexistuje tu ani jasné vekové ohraničenie – najmä v prípadoch sekundárnej artrózy následkom vývojových chýb ako je dysplázia bedrových alebo lakťových kĺbov pozorujeme artrózu už vo veľmi skorom veku – bežní sú roční artrotickí pacienti.

Trocha anatómie

Súvislosti lepšie pochopíme, keď sa bližšie pozrieme na konštrukciu a funkciu kĺbov. Kĺby sú spojovacími článkami medzi kosťami a umožňujú tak telesný pohyb. Zvonka sú kĺby obklopené pevným puzdrom z väziva, tzv. kĺbovým puzdrom. Pomocou väzov a šliach sú kĺby integrované do pohybového systému. Vnútri kĺbov sa nachádzajú hlavice kostí potiahnuté niečo medzi tri až piatimi mm silnou elastickou vrstvou chrupavky. Táto slúži ako ochraňujúca vypchávka pre kosti ležiace medzí ňou - chrupavka vyrovnáva tvrdé spoje a neočakávané pohyby. Zdravá chrupavka rozdeľuje zaťaženie na plochy kĺbov, tlmí a pruží.

Kĺbová chrupavka sa skladá z matrixu (substancia medzi bunkami), do ktorej je vložená trojdimenzionálna mriežka z kolagénneho vlákna. Medzitým ležia chondrocyty, ktoré produkujú bielkovinu (proteín) pre kolagénne vlákna (osnova bielkoviny) a stavebné látky pre základnú substanciu. Matrix sa skladá z veľmi veľkých molekúl, tzv. proteoglykanov (spojenie sacharid-bielkovina), ktoré môžu vo veľkom množstve viazať vodu a tak sa starať o elasticitu a tlmenie nárazov. Okrem toho matrix obsahuje glykosaminglykány, ku ktorým patrí okrem iného tiež kyselina hyalurónová a chrondroitinsulfát obsiahnutý v kĺbovom maze.

schema chrupavky

Väzivové kĺbové puzdro je vnútri vystlané špeciálnym povlakom zvaným synovia. Tento vnútorný obal poskytuje živiny chrupavke a produkuje „kĺbové mazivo“, synoviálnu tekutinu. Kĺbové mazivo je číra bezfarebná mazľavá tekutina tvorená z častí krvi a z najväčšej časti z kyseliny hyalurónovej, ktorá je viac než len “mazivo kĺbov”. Táto jej poskytuje vysokú viskozitu a zlepšuje tak schopnosť kĺzavosti.

Zdravý kĺb „sa maže sám“.

Tento priebeh si môžete predstaviť nasledujúcim spôsobom: Pri odľahčení sa kĺbová chrupavka nasáva ako nejaká špongia kĺbovou tekutinou. Pri zaťažení je táto tekutina zase vytlačovaná späť. Je vytlačená najviac práve tam, kde je zaťažení najvyššie. Pritom tekutina oddeľuje navzájom od seba časti kĺbu a vzniká sklzný film. Týmto „premazávaním“ má kĺb päťkrát lepšiu schopnosť kĺzavosti než ľad. Meniace sa zaťaženie a odľahčenie kĺbu je týmto tiež podkladom pre zásobovanie chrupavky. Pretože keď sa chrupavka plne nasaje kĺbovou tekutinou, dostávajú sa tiež dôležité živné roztoky do hmoty chrupavky. Preto je pohyb tak dôležitý.

Ako vzniká artróza?

Pri artróze dochádza najskôr k poškodeniu kĺbovej chrupavky a následnému uvoľneniu chemických látok, ktoré toto poškodenie ďalej prehlbujú. V chrupavke postupne vznikajú trhliny, chrupavka sa stenčuje a stráca sa z nej voda, čím sa zhoršuje jej pružnosť.

Typickým znakom artrózy je vznik tzv. osteofytov, čo sú najskôr chrupavkovité a neskôr skostnatené výrastky, ktoré vyrastajú najmä vnútri kĺbu v tesnej blízkosti úponu kĺbového puzdra. Tieto výrastky zvyšujú tlak na kĺbové puzdro a zhoršujú bolestivosť. Mení sa i kvalita kosti priliehajúcej ku kĺbovým plochám, hlavne v zmysle zhoršenia pružnosti.

Pretože pokročilé artrotické zmeny kĺbu sú spojené so silnými až neznesiteľnými bolesťami, snaží sa postihnuté zviera pohybovať čo najmenej. Tým sa však produkuje ešte menej kĺbového maziva, chrupavka je ešte horšie zásobovaná nutnými živinami, svalová hmota atrofuje, kĺb tuhne v priebehu času stále viac a viac a pes sa stáva menej a menej pohyblivým, začína krívať, pomaly a neskôr i s bolesťou vstáva, v pokročilejšom štádiu niektoré pohyby či cviky nechce pre bolesť vykonávať vôbec (skoky cez rôzne prekážky).

schema klbu

Rizikové faktory vzniku

Malé plemená psov nezaťažujú kĺby svojou hmotnosťou a tým celková záťaž nie je tak značná. Ich problém najčastejšie spočíva vo vykĺbení jabĺčka, kedy sa kolenné jabĺčko vychyľuje zo svojej fyziologickej polohy a na základe tohto stavu psík začne krívať alebo chodiť po troch. Podľa miery postihnutia sa rozdeľuje toto ochorenie na niekoľko stupňov. Pri nižších stupňoch sa jabĺčko ešte samo vracia do fyziologické polohy, pri vyšších stupňoch už tomu tak nie je a jabĺčko zostáva trvale presunuté. Tento pohyb jabĺčka tak namáha okolité tkanivá a dochádza k ich poškodzovaniu, ako bolo popísané v predošlých odsekoch.

U malých plemien psov pomerne často dochádza i k vnútrokĺbovým zlomeninám, ktorých následkom pri neadekvátnom riešení býva stuhnutosť kĺbu a následná artróza. Ďalej menej častá je tzv. Legg-Calvé-Perthesova choroba, čiže Aseptická nekróza hlavice kosti stehennej, pri ktorej dochádza k čiastočnému odumretiu hlavice stehennej kosti a jej následnej deformácii, ktorého následkom býva vždy výrazná artróza.

Veľké a obrovité plemená psov zaťažujú kĺby svojou značnou hmotnosťou. Touto hmotnosťou sú poškodzované nielen okolité tkanivá, ale hlavne kĺbové chrupavky, u ktorých dochádza k rýchlejšiemu opotrebovaniu, následnému poškodzovaniu a rôznym deformáciám. Preto je náš prípravok vhodné podávať i v prípade, kedy sa klinické príznaky ešte neobjavujú. Až pri zistených klinických ťažkostiach (krívanie, zhoršené vstávania, nechuti k pohybu apod.) sú zmeny na chrupavkách už veľmi rozsiahle a ich regenerácia oveľa náročnejšia než pri počiatočných miernych zmenách, ktoré sa klinicky neprejavujú.

Vek u psov rovnako hrá veľkú úlohu. Všeobecne platí, že čím starší pes, tým je viac zasiahnutý artrózou celý organizmus. U starších psov sú zmeny na chrupavkách už rozsiahle a veľmi často sprevádzané zápalom, ktorý spôsobuje bolestivosť. Vlastní zápal navyše poškodzuje chrupavku a ďalšie kĺbové tkanivá, preto je treba kĺb proti zápalu chrániť.

Kĺbové tkanivá u mladších psov sa regenerujú omnoho lepšie a ľahšie než u starších psov. Z tohto dôvodu je nutné klásť veľký dôraz na prevenciu a ochranu kĺbov, pokiaľ ešte nedošlo k veľkému poškodeniu. Pokiaľ sa vyskytnú výrazné klinické ťažkosti, možno predpokladať značné poškodenie kĺbu. Pri miernych zmenách kĺbových tkanív sú klinické príznaky veľmi nepatrné a niekedy sú chovateľom ľahko prehliadnuté.

Dále je na místě se zmínit o dalších konkrétních kloubních onemocnění plemen psů:

  • Dysplázia bedrového kĺbu – vývojové ochorenie bedrového kĺbu s dedičným podkladom, pri ktorom dochádza k nerovnomernému vývoju kĺbovej jamky a hlavice, následkom je poškodenie kĺbovej chrupavky a rozvoj artrózy.
  • Dysplázia lakťového kĺbu – opäť dedične podmienené ochorenie, postihujúce lakťový kĺb predovšetkým veľkých plemien. Ide o komplex niekoľkých chorobných jednotiek, pri ktorom sa veľmi rýchle vyvíja bolestivosť a artróza v postihnutom kĺbe, často je podobne ako dysplazia bedrového kĺbu obojstranná.
  • Osteochondróza – rastová chyba postihujúca rôzne kĺby, najčastejšie ramenný, lakťový, pätový, kolenný. Pri osteochondróze sa odlupuje časť chrupavky z kĺbovej plochy hlavice kosti, čo opäť vyvoláva bolesť a následný vznik artrózy.